Čo pomáha utíšiť detský plač a vybudovať sebavedomie dospelosti
Prečo zase plače? Dostalo najesť? Je prebalené? Čo mu chýba? Bolí ho niečo? Je unavené?
Asi každý rodič sa raz za čas ocitne v situácii, kedy si láme hlavu na nad tým, čo sa mu sanaží jeho bábätko hlasným krikom povedať. Deti počas prvého roku života totižto inak, ako plačom svoju nespokojnosť vyjadriť nevedia. A pokiaľ má dieťa zabezpečené všetky základné životné potreby, prísť na to, čo ho utíši, býva často záhadou.
Obzvlášť situácie, kedy plač pretrváva dlhšiu dobu, vedia byť pre rodičov veľmi náročné a frustrujúce. Aby dokázali dieťatko uspať často siahajú po riešeniach ako vozenie v aute či prechádzanie sa s ním v šatke.
V tom horšom prípade sa uchýlia k použitiu “dobre mienenej rady starých mám”, ktorá bola v minulosti veľmi často zaužívaná.
Veď ho nechaj vyplakať, ono prestane.
Áno, prestane. Ale viete, aké to má v konečnom dôsledku následky? Dieťa neplače len tak, bez príčiny ale preto, že mu niečo chýba. Plačom bojuje o naplnenie svojej potreby a prestáva, keď sa vzdá.
Skúste si to predstaviť na príklade zo sveta dospelých.
Pokiaľ nás niečo trápi a záleží nám na tom, snažíme sa problém vyriešiť, bojujeme. Napríklad vo vzťahu s partnerom, ktorý nefunguje tak, ako má.partneri čsto hádajú, nekomunikujú spolu a vyčítajú jeden druhému svoje chyby.
Pokiaľ nám na tom druhom záleží, hľadáme spoločnú cestu a snažíme sa vzťah zachrániť aj keď vzniknuté situácie niekedy bolia. Je to známka toho, že stále bojujete, stále hľadáte spôsoby ako svoj vzťah zachrániť.
Avšak v momente, kedy vám na partnerstve celkom prestane záležať, dôjde k rezignácii. Začne vám, byť všetko jedno. Už nemáte silu pokračovať ďalej. Prestanete venovať svoju pozornosť a energiu záchrane vzťahu či partnerovi. Vzdáte sa a vzťah ukončíte.
Veľmi podobný mechanizmus sa spúšťa aj v prípade malého dieťaťa, keď sa rozhodnete nechať ho vyplakať. Po čase si jednoducho plakať odvykne. Veď načo bude bojovať a mrhať svojou energiou. Pomoc aj tak nepríde.
Práve tie deti, ktoré sa v detstve “odnaučili” plakať neskôr v dospelosti nedokážu dôverovať druhým ľuďom. Spoliehajú sa len sami na seba. V spoločnosti sa často cítia odstrihnutí a nesvoji.
Pokiaľ sú v živote nútení čeliť výzvam a skúškam, radšej ich pretrpia a zvládnu sami, ako by mali vyhľadať pomoc. V podvedomí majú zafixované, že prosiť o pomoc je zbytočné. Musia si poradiť sami.
Aj preto len v zriedkavých prípadoch kontaktujú psychológa alebo terapeuta, ktorý by im pomohol zbaviť sa blokov z detstva a začať sa cítiť vo svojom živote spokojne a šťastne.
Jednou z účinných ciest, ako si odstrániť bloky z detstva je aj tréning Neurolingvistického programovania, NLP premier practitioner, kde si pomocou účinných techník dokážu vytvoriť nové neurodráhy a tým aj nové správanie a vhodnejšie reakcie na rôzne životné situácie.
Na začiatok postačí obyčajné objatie. Úprimný kontakt s druhým človekom, ktorý vie dodať pocit istoty a bezpečia. Počas objatia sa do tela začne vylučovať hormón oxytocín, ktorý dokáže utlmiť väčšinu negatívnych emócií.
Vzájomná blízkosť
je to, čo sa z našich životov v dnešnej uponáhľanej dobe aj pôsobením moderných technológií postupne vytráca a pritom je pre nás ľudí, tak extrémne dôležitá. Objatie síce nevyrieši vaše problémy, ale s pokojnou mysľou, bez stresu, smútku či strachu, dokážete nájsť riešenie oveľa rýchlejšie. V prípade, že si radšej držíte odstup a nepúšťate si druhých príliš blízko k telu, má to svoj pôvod práve v detstve. Pre ľudí je vzájomný kontakt prirodzený.
Nájdite odvahu hľadať nové cesty, ako sa viete k druhým priblížiť a prekonať svoje obavy zo vzájomného kontaktu. Mnohí práve tento strach prekonali aj vďaka technikám, ktoré si osvojili počas tréningu NLP.
A deti? Doprajte im toľko objatí a blízkosti, koľko si pýtajú. Nebojte sa, nebudú rozmaznané. Práve naopak, vychováte z nich sebavedomých ľudí. Užite si každý moment s nimi naplno. Veľmi rýchlo vyrastú na pubertiakov od ktorých budete počuť, už ma toľko neobímaj, je to trapné.